Napadlo ťa niekedy, prečo sa nám snívajú iba ‘blbosti’? Znamená to niečo hlbšie, alebo je to len blúznenie tvojho unaveného mozgu, ktorý si ‘defragmentuje’ myšlienky, aby boli ďalej použité ako spomienky? Neviem... Jedno však viem – dnešný umelecký skvost toho môjho bol vskutku tragikomický príbeh bez akejkoľvek zvláštnej zápletky, však so záhadne zvolenými postavami...
Idem sám nočným mestom, ako každý štvrtok. Všade je tma, sneh a zima. Taká zima, čo ide až do kosti. Viem, že mám veľmi dlhé ruky, no nemôžem som sa dotknúť zeme, hoci chcem. Dokonca ani už presne neviem prečo by som mal – možno si len potrebujem niečo dokázať, možno chcem pozbierať kamene na ceste... Postupne sa zo známych ulíc stávajú neznáme miesta a ja sa namiesto prirodzeného strachu teším... Stále pokračujem rovno, cítim ako sa vzďaľujem a je mi to jedno. Trápi ma len, že som prekročil hranicu, za ktorú som sa nemal nikdy z akéhokoľvek dôvodu dostať... Po celý čas však viem, že keď sa otočím môžem sa temer bez problémov vrátiť.
...
Vidím sa, ako sedím v lyžiarni na lavičke a na kolenách mi leží tvoja sestra a plače. Poviem jej, že všetko bude jedného dňa OK a pohladím som ju po vlasoch... Má ich vlnité a šedivé... Strašne sa ma zľakne, ale neskôr tvrdí, že už sa nebojí. A presne vtedy sa začínam báť ja. Kde som to? Prečo má šedivé vlasy? Čo ak sa už nebudem môcť vrátiť? Ale najviac sa bojím o teba. Kde asi si? Celý čas som si myslel, že si to ty, ale prečo je to zrazu tvoja sestra? A čo má s tými vlasmi? Ako je to všetko možné?
...
Vidím sa z pohľadu mravca. Som strašne veľký a zdvíham sa. Už som na odchode... Vtedy sa jej vlasy začínajú vyrovnávať, rásť a zafarbovať sa na skoro hnedo-blond, a ešte nejako. Hneď ťa spoznávam, ale vychádzaš dvermi, zatiaľ čo ja preliezam oknom.
...
Vidím ťa, ako sa vlečieš po tej istej ceste naspäť. Si veľmi unavená. Nasledujem ťa celý čas... V tichu je počuť len vŕzganie snehu ako kráčame dlhou zasneženou alejou... Z vrecka vytiahnem svoj PDA a môžem na ňom čítať tvoje myšlienky... Ale nechcem – zasa ho vypínam a pokračujem ďalej. Ulica sa nečakane vysvieti neónovými nápismi z videa Beautiful Occupation od Travisu a ja zašmátram rukou vo vrecku po môjho ‘asistenta’, ktorý tam však už nie je.
...
Zrazu prejdeme hranicu a sme späť – žiadne nápisy, žiadne tajomstvá vo vreckách. Rozlúčime sa teplým pohľadom. Ty ideš po moste a ja z neho schádzam schodmi dolu... Je to tak ľahšie... Pre oboch..
...
A už som zasa hore. 3.35 am.
Čo je na tom všetkom najzaujímavejšie je, že každá drobnosť má svoju predlohu v reálnom svete. Ale úplne všetko je tak absurdne pospájané, že keby som sa to snažil urobiť ‘ručne’ nikdy by sa mi to tak nepodarilo. Ale napriek tomu to vo sne všetko zapadlo a sedelo. Nikde nebol žiaden skok... Nie je to zvláštne? Prinajmenšom dosť podivuhodné... Ale také sú už raz sny...
If dreams are like movies,
memories are films about ghosts.
Komentáre
presne
- celkom sa mi to pacilo
:))
a inak, ze veloce pekny pikčr :))
*2ewinka
2zoll
.
*netrvalo ti to
ako je to mozne? nie vsade je vysvietene a ako isto dobre vies, ani macka nevidi v uplnej tme... a takisto sa od snehu nema odrazat ake svetlo, ak je totalna tma, takze nic nevidiet... aj cez take miesta chodim ked sa vracam domov... chces to skusit??? ;))
.
ozaj mam skvele spravy, z ktorych sa tesim jak neboheho Ferka vodna blska ale zaroven aj naprt spravy uplne fresh, ktore menia celu sitjuejsn tak ze mi tie dobre budu na hrozienko orecvhove....takze asik tak....no hlavne ze sme zDraví :))
*ewinkaaaa
hmm...
*ad patulda
:))
a veru mas pravdu moze. . .ale moze byt vadny aj ked pise zdanlivo pekne veci, co davaju zmysel maju svoj suvis s tym predchadzajucim prispevkom. . .a to ti dosvedci aj mladsia sestra ze sme urcili diagnozu dokonalej bytosti nasich mladych zivotov, ktore nam ozvlastnuje svojou krasou a neodolatelnostou stareho vlka cihajuceho na karkulku bystrikovsky cervenu a velkym porastom na hlave, teraz nehovorim o tej rozpravkovo krasnej bytosti ale o tom vlkovi co si spokojne zije v lese. . .uz saqm bez svojej nezodpovednej vlcice ktora ho namotavala od zaciatku...len chyba bola ze bola zbabela alebo nevedela sa usmievat az tak dlho ako bolo potrebne ked jej slzy rezali oci, co je ako som uz bola byvala hovorila dnes dost velky problem. . .klamat sa musi povedal jeden mudry filozof, len teraz neviem ci mu mam verit teraz prave jemu alebo komu teda vlastne. . .
tos surrhn mojich poslednych dni. . .nezlakni sa toho kodovanaia. .. .
a hlavne never fsetkemu co ti clovek povie
*placka
neverim vsetkemu, verim len niecomu, vies... snazis sa mi naznacit, ze verim zrovna tomu nespravnemu?