zoll

Niekedy na začiatku cesty boli oba cukríky v podbe kakaových bôbov niekde na strome v Afrike. Potom boli spolu v jednej továrni a pak ich zabalili do rovnakého obalu a dali do toho istého balička... Mali čas sa spoznávať, ale už sa nikdy nestretnú... To ale neznamená že na seba zabudnú.

 

Jeden skončil svoju pút spôsobom normálnym - bol predurčený na zjedenie a tak sa aj stalo. Zato ten druhý, má celkom iný purpose of life: pripomínať koniec toho druhého cukríka, čím sú v podstate stále spolu. Jeden cukrík myslí na druhý a druhý sa z cukríkového neba pozerá na ten prvý a stráži ho, vedie jeho kroky ku "vznešenejšiemu" cieľu po rovnej ceste a dúfa v skoré stretnutie na konci jeho života.

 

Keď všetko prejde, búrka prehrmí, oba cukríky sa stretnú a budú zasa spolu.... v cukríkovom nebi a už nikdy sa nerozdelia...