zoll

Zase raz totálne nestíham, ako inak – časovo (vnemovo som OK, dalo by sa povedať, že procesor mám rýchlejší ako dátovú zbernicu). Musím sa zasa posťažovať, nestihol som dva dedlajny projektov z Javy, mám za sebou prvý neúspešný zápočťák a v škole mám momentálne úplné peklo. Taký riadny hurikán... Toľko vecí sa okolo mňa deje, že neviem, o čom vám skôr napísať, čo nejako rozviesť a čo zamiesť pod koberec... A tak len stručné info. Asi to bude neuveriteľne smrdieť, ale no a čo, raz za čas...

 

Zajtra (teda vlastne už dnes) idem domov... Cez týždeň som si mal kúpiť bóty a drýgu, ale klasicky som nestihol. Som rád keď stihnem hodiť do huby jednu mokrú tuniakovú bagetu denne v našom zadymenom bufete. Začal som chodiť do ateliéru grafického dizajnu, však na moje počudovanie som zistil, že je to veľká makačka a dosť neadekvátna sranda k tomu. Proste teraz fotiť nemám čas a dobrý nápad nepríde, keď si to vedúci zmyslí. Síce všetci grafici a iní umelci majú skvelý stajl, ja odtiaľ napriek tomu odchádzam vždy vyžmýkaný na kosť a nabitý neskutočnou agresiou...

 

A zarobil som si svojich prvých pár Kč. Úplne nečakane -500 Kč, po zdanení to bude ešte menej. Ako pre koho... Myslím že na pokuty sa tiež vzťahujú dane, alebo nie? To som sa tu celé chystal popísať, ale už asi nepopíšem. Bola to nečakaná kontrola pána revízora, ktorý mi v ten deň neuveriteľne zdvihol adrenalín... A celý čas som si myslel, že šalinkartu mám vo vrecku. Z toho som veru nemal super pocit... A aha, budú aj odmeny pre revízorov, aby mali za čo kúpiť vianočné darčeky členom svojej rodiny. Len škoda, že vďaka nim ja už skoro nemám ani čo do huby strčiť...

 

Mohol by som vrátiť zasa viac ku škole. Konečne rozprávam na anglickom seminári, aj to len preto, lebo mám dve absencie a ďalšiu psychickú neprítomnosť si už dovoliť nemôžem. Z testu z Automatov a garamatík som dostal super ohodnotenie, neuveriteľných 39 bodov zo 100 – tak to si ešte pôjdem vyjasniť s vyučujúcim... Klikacia súťaž registrácie predmetov na ďalšie obdobie dopadla nie moc prekvapivo, opäť na hovno, nestihol som ani jeden limit, takže sa budem musieť zasa maslom oblievať od hlavy až po päty a písať každému profesorovi vtieravý mail... Oh, ako ja neznášam túto školu... Here I am, once again - I’m torn into pieces... (Kelly Clarkson - Behind These Hazel Eyes) Na samom začiatku decembra, už druhák na VŠ... Ako je to možné?! Aj sám sa čudujem, že som to dopracoval až takto ďaleko pri svojom šťastí. Hrozne to letí a ja presne viem, že to čo je tŕňom v mojom zadku je nedostatok času... Tak sa teším nabudúce, keď stíhať budem... Ak vôbec nejaké nabudúce ešte bude...

 

A na záver: Choďte na angličtinu; keď máte čas a máte kde, kupujte si lístky na električku, alebo aspoň noste tú zasranú šalinkartu, keď ste si ju už raz zaplatili; rozprávajte na hodinách (lebo inak dostanete psychickú absenciu, ktorá je tak isto nebezpečná ako fyzická – môže vás totiž úplne pripraviť o možnosť vôbec sa môcť zúčastniť na skúške); verte si píšuc nezmyselné programy, vyučujúci vám však aj tak veriť nebude, lebo zrovna cez tie jeho testovacie triedy neprejde váš program; klikajte tak rýchlo ako môžete, ale aj tak vám to bude k ničomu, lebo server vám dá odozvu po troch minútach, keď už dávno vypršal časový limit požiadavky a predmety sú aj tak plné, lebo viete – Murphyho zákon (určite všetci majú odozvu lepšiu ako vy, aj keď sú na dial-up niekde v Číne a vy sedíte priamo na optike od Cesnetu) platí vždy a bude vám presne tak na sračky ako mne dnes. Oh, svet je taký úžasný, krásny a ružovučký... No a čo, ja si ho na čierno nafarbím...