Hanba skôr mne. Písomka z Matiky II dopadla ako dopadla – mohlo to byť aj horšie ako 50 percent, ale za to, že som vítal jar o 00.00 s kávou a ireducibilným polynómom "v ruke" sa nehanbím. Jednou nohou už vkročila i sem – na územie brutálneho utrpenia a nepopísatelnej kvázi-samoty... Druhá noha je očakávaná v najbližšom týždni, a ak bude teplo, vyjdem aj na Prýgl... S fotoaparátom a zasa raz sa zahrám na fotografa, čo však nemá ani tušenia o správnej kompozícii...
Nielen ja mám dnes ťažký deň... Skúšanie nečakalo iba mňa o ôsmej, ale aj niekoho iného niekde inde, verím že pripraveného zvládnuť všetky nástrahy-skrývajúce otázky... A to všetko ešte o 30 minút skôr... Hádam existuje pozitívna energia schopná preposlania – posielam teda tú svoju na miesto, kde sa určíte zíde – na miesto kávičkárov, nečakaných zvratov a nezodpovedaných otázok. Na miesto s temer identickou oblohou a rovnakými hviezdami v tom pravom zmysle slova. Na miesto kde sa stretávajú obavy z budúcnosti konfrontované časťami minulosti a takto prefiltrované prítomnosťou sa zasa skladajú, však už do inej skladačky, iného obrázka... Aj ja by som ho chcel vidieť, nech je akýkoľvek – či dobrý, či zlý – či pekný či škaredý... If prepared, if ready – show it to me... Please...
Well, most of all nothing much
Ever really happens
And God rides high up in the ordinary sky
Until we find ourselves at out most distracted
And the miracle that was promised
Creeps quietly by
"When I think back on it now, there is something in your eyes, some tiny flash of fire that comes now and then, mostly when you smile, and, on those infrequent occasions, I believe what I saw was almost a Genesis of our ability as humans to think, to feel, to be."
Komentáre
matika
:)
dakujem...